Unitaria Slovensko
Vitajte na stránke venovanej slobodnému spoločenstvu, ktorého základom je rešpekt a úcta voči tomu, čo nás presahuje
Unitárstvo je slobodné spoločenstvo. Zaoberá sa teda témami ako je vznik sveta, života či existenciou Boha a podobne. Unitárstvo to súhrnne nazýva „to, čo nás presahuje“. Dôvodom je, že sú to oblasti poznania, kde sa človek zatiaľ nevie dopracovať k priamym faktom a je odkázaný na vieru, ktorá zodpovedá len určitému odhadu skutočnosti. Alebo sú to oblasti, ktoré akoby presahovali oblasť chápania človeka ako je večnosť či nekonečno.
Unitárstvo ako keby vycúvalo z priestoru tlačenice rôznych náboženských myšlienkových konceptov. Zaujímavé je, že esenciu náboženstva vôbec nestratilo. Práve naopak, ona viac vyniká. O čo ide?
Rešpekt, úcta, pokora či bázeň. Ako keď si človek privinie svojho psa, ktorý sa k nemu pritúli. Netreba nič hovoriť, na nič netreba myslieť a predsa je tam všetko.
Východiská
1. Záujem o seba. (Človek musí byť v poriadku, aby mohol pomáhať iným a byť užitočným.)
2. Záujem o druhých. (Človek by mal byť aktívny.)
3. Rešpekt a úcta k tomu, čo nás presahuje.
Je to jednoduchý pocit, ktorý je základným zjednocujúcim prvkom unitárstva.
Jednota sa teda nedosahuje na základe myšlienkového obsahu, ale vďaka pocitu. Ten pocit je ťažko definovateľný, ale pre unitárstvo absolútne dostačujúci. Môže k tomu patriť aj napríklad pocit vďačnosti, ktorý vôbec nemusí byť adresný a pritom môže viesť človeka k ohľaduplnému životu.
Predpokladom je prijatie toho, že ani zďaleka nevieme všetko o svete a univerze. Výsledkom by mal byť pocit úcty, pokory, bázne či zodpovednosti za to, čo sme životom dostali.
Ako už bolo naznačené v úvode, unitárstvo nemá náboženské učenie. Nemá vyznanie viery či dogmy. Avšak vymedzuje názorový priestor. Tento priestor je daný princípmi:
Unitárske princípy
1. Sloboda svedomia a presvedčenia
Sloboda svedomia a presvedčenia patrí medzi základné práva človeka. Ako unitári sme toho názoru, že slobodu si má uchovať človek aj na duchovnej ceste. Pretože každý človek je úplne jedinečnou bytosťou, každému tiež prináleží sloboda hľadať svoju cestu k Bohu, pravde, šťastí a zmyslu života.
2. Tolerancia a porozumenie druhým
Uprednostňujeme takú formu tolerancie, ktorá sa snaží druhým porozumieť, pochopiť ich a nechať sa ich názormi obohatiť. Tento postoj neuplatňujeme len vnútri náboženskej spoločnosti, ale aj mimo nej. Na základe toho rešpektujeme každý názor, ktorý vedie ku kladným životným hodnotám.
3. Používanie kritického rozumu aj v náboženstve
Charakteristickým rysom našej duchovnej cesty je hľadanie a objavovanie pravdy. Na tejto ceste skrze vlastnú skúsenosť a kritickým uvažovaním čerpáme z múdrosti náboženstva, filozofie, vedy, umenia, literatúry a ďalších zdrojov.
4. Harmonický rozvoj osobnosti
Či v mladosti alebo vo vyššom veku, človek sa vždy môže snažiť o vlastné zdokonaľovanie. V našom spoločenstve chceme človeka inšpirovať tak, aby bol tvorivou a rozvíjajúcou sa osobnosťou a aby sa staral o svoje telesné a duševné zdravie.
5. Súcit, rovnosť a spravodlivosť v medziľudských vzťahoch
Láska k blížnemu predpokladá spolucítenie, rovnosť a spravodlivosť, ktoré vedú k tomu, aby sme sa otvárali druhým i svetu. Svedomie je nám potom vodidlom pri našich konkrétnych životných rozhodovaniach.
6. Rešpektovanie hodnoty a dôstojnosti každého človeka
Každý človek je neopakovateľnou bytosťou a potrebuje žiť tak, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť. Nikto nesmie byť diskriminovaný pre svoju vieru, rasu, národnosť, vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo inak.
7. Pomoc druhým a sociálna zodpovednosť
Neoddeliteľnou súčasťou našej duchovnej cesty je pomoc druhým. Služba blížnym je praktickou skúškou nášho duchovného života. Preto podporujeme všetky snahy o sociálnu spravodlivosť v miestnom aj globálnom meradle.
8. Úcta k životu a prírode
Svet je navzájom prepojeným celkom, o ktorý sa treba starať a chrániť ho. Človek je jednou z jeho súčastí. Ako unitári máme úctu k životu, ktorá nás vedie k spoluzodpovednosti za stav prírody a sveta, a preto podporujeme všetky aktivity, ktoré sa snažia nenásilným spôsobom tento princíp rozvíjať a napĺňať.
9. Demokratický spôsob rozhodovania
Organizačné záležitosti a sporné otázky riešime demokraticky s vedomím nedokonalosti tohto spôsobu rozhodovania.
Čím je možné vyplniť názorový priestor, ktorý je vymedzený unitárskymi princípmi ?
Ponechať ho prázdny. To znamená udržovať si len pocity, tak ako sa to robí vo východných tradíciách. Napríklad v meditácii človek prestáva víriť premýšľanie a vedomie namiesto premýšľania preplňuje vnímaním.
Názorový priestor je možné vyplniť tradíciami danými výchovou či vzdelávaním. Unitár môže mať v podstate akékoľvek presvedčenie, pokiaľ neobmedzuje a nezatracuje iné názory. Unitár môže byť napríklad katolík či ateista ale s dodatkom, že svoje názory nepovažuje za jediné správne a teda pripúšťa, že môže mať pravdu aj niekto iný.
Možné je napríklad nechať sa viesť obsahmi, ktoré preferuje konkrétna unitárska obec. Unitárske aktivity sú zamerané na rozvoj človeka i spoločnosti. Môžu byť napríklad vzdelávacie či zábavné. Vždy by mali rozvíjať ľudskosť a spiritualitu. Unitárski duchovní môžu čerpať z akýchkoľvek zdrojov a zvoliť si ľubovoľnú tému (obmedzenia sú dané princípmi s ohľadom na poslucháčov).
Ďalšou možnosťou je názorový priestor vyplniť rôznymi kombináciami predchádzajúcich možností, alebo si môžeme vytvoriť iný obsah, ktorý dokážeme dostať do priestoru vymedzeného unitárskymi princípmi.
Načo je to dobré?
To ale znamená priznať si, keď niečo nevieme alebo niečomu nerozumieme. Otvorený koncept je dôležitý aj kvôli neustálemu rozširovaniu, spresňovaniu či zmenám v poznaní človeka.
Tým, že unitárstvo vedie človeka k sebarozvoju, dobrým vzťahom k ostatným ľuďom, spolupráci a úcte k celku, snaží sa, aby naša Zem bola príjemnejším miestom pre život. Prispieva k tomu, aby životy jednotlivcov mali hlbší zmysel a spolužitie ľudí bolo kultúrnejšie.
Unitárstvo je síce náboženstvo ale v podstate slúži aj ako životná filozofia. Svojou otvorenosťou umožňuje človeku aby čerpal z čohokoľvek, čo mu umožňuje rozvíjať sa či konkrétne pomôcť. Môže využívať svetové spirituálne tradície, psychológiu, sebarozvoj a podobne. Vďaka otvorenosti unitárstvo umožňuje mať veľa priateľov aj mimo svoje náboženstvo.
Tým, že unitárstvo je vedené demokraticky, unitár má možnosť rozvíjať aj schopnosť byť zodpovedným občanom a konštruktívnym členom spoločenstiev, v ktorých sa počas života ocitne a sú dané jeho životnými rolami (študent, rodič, vlastník bytu, občan obce a podobne).
Unitárstvo uľahčuje zviditeľnenie zmyslu života. Ten vidí ako veľmi jednoduchý. Človek by mal nájsť to v čom je dobrý a to poskytnúť spoločenstvu, v ktorom žije. V princípe nenechať si svoje poklady len pre seba. Mať poriadok vo vlastnom myslení a byť členom spoločenstva, ktoré človeka podporuje a udržuje v triezvej realite môže byť skvelým základom pre naplnený a zmysluplný život.
Trochu teórie
Poznanie sa pre človeka vynára ako ostrov z oceánu neznáma.
Prečo je to tak? Človek vníma svet obmedzene a skreslene. Zmysly vnímajú rozsahy vlnení, ktoré sú vzhľadom k tomu, čo vieme, že jestvuje, celkom nepatrné. Tieto nepatrné rozsahy sú navyše skreslené ilúziami. Myslenie človeka navyše prirodzene neupozorní na miešanie skutočnosti s predstavami. A tvor s takýmto vybavením si trúfa tvrdiť, že rozumie Bohu…
Ako je potom možné, že človek sa v poznaní dostal dosť ďaleko?
Vymyslel si takzvanú vedeckú metódu, ktorou dokáže rozšíriť rozsahy svojho vnímania a eliminovať veľa ilúzií či iných nedostatkov. V podstate ide o pozorovanie a experiment. Ide tam o to, aby to mohlo previesť nezávisle viac ľudí, aby to bolo opakovateľné, či aby sa experiment skutočne týkal toho, čo skúmame a tak podobne. To, čo sa podarí pozorovať a aj potvrdiť experimentom nazývame faktom. Práve poznanie faktov umožnilo ľuďom zostrojiť splachovací záchod či vesmírnu loď.
Potom sú tu javy, pre ktoré nemáme k dispozícii fakty. Ide o javy, ktoré sú pre nás neznáme, nedostatočne spoznané alebo javy, ktoré síce poznáme, ale potrebujeme rekonštruovať minulosť alebo predpokladať budúcnosť. Napríklad chceme vedieť, ako sa stratili oriešky, či niekde sú, alebo treba kúpiť nové. Alebo či si máme zajtra vziať dáždnik. Alebo si ideme kúpiť letenku.
Takáto oblasť sa pokrýva vierou. Je to čosi ako lešenie na stavbe. Nie je to samotná stavba, iba pomocná konštrukcia. Viera sa dotýka oblasti neznámeho. Čiže toho, o čom nevieme ako to je, bolo či bude. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že akákoľvek viera je v princípe nevyvrátiteľná. Zvlášť pokiaľ sa týka metafyzických tvrdení. Aj keď niečomu neveríme, je to v skutočnosti viera, len má záporné znamienko.
Všimnite si rozdiel medzi dvomi nasledujúcimi vetami:
1. Boh existuje.
(Takéto tvrdenie ignoruje vedeckú metódu. Človek to prehlasuje ako fakt. To by ale musel mať priame dôkazy svojho tvrdenia. Žiaľ aj v 21. storočí ešte nemáme jednoznačné relevantné fakty.)
2. Verím, že Boh existuje.
(Toto je prístup vedeckou metódou, kedy človek pripúšťa, že ide o oblasť neznáma a teda jeho názor je len pracovnou hypotézou postavenou na poznatkoch, ktoré v živote nejako získal.)
Určite sú mnohí, ktorí sa domnievajú, že nás táto problematika presahuje. Jednoduchým príkladom je večnosť. Nech o tom akokoľvek premýšľame, ako keby sme narážali na nejaké obmedzenie ľudského myslenia. My stále očakávame nejaké hranice a pritom sa stále dokážeme pýtať „A čo je za tým?“ A čo bolo pred tým?“ „A prečo?“
Sémiotika, čiže náuka o znakoch, učí, že všetko, čo sa dá povedať, dá sa povedať jasne. Stačí sa držať vzorca:
A z hľadiska B znamená C.
Takéto vyjadrenia sú potom ako jasné tak aj nekonfliktné. Pekným príkladom sú postupy v kriminalistike. Určite nie je potrebné takto formulovať každú vetu. Ale malo by to vyplývať z kontextu. Vtedy je to unitárske.
Príklad:
Po smrti človeka ide jeho duša do neba, do očistca alebo do pekla.
Takéto vyjadrenie je sporné, pretože nám chýbajú priame dôkazy.
Katolícka cirkev učí, že po smrti človeka ide jeho duša do neba, do očistca alebo do pekla.
V takomto vyjadrení je použitý vzorec: A z hľadiska B znamená C. Vyjadrenie je jasné, presné a zároveň nekonfliktné.
Schéma logiky, ktorú využívajú mnohí unitári:
Viem
Áno, je to tak.
Nie, nie je to tak.
Základnou podmienkou týchto vyjadrení je, že máme k dispozícii priame fakty, ktorými vyjadrenia vieme podložiť. Za týchto podmienok nepotrebujeme vieru. Načo vám je viera, že čítate tieto riadky? To predsa viete.
Neviem
Áno, verím, že je to tak.
Nie, neverím, že je to tak.
Pre takéto vyjadrenia nepotrebujeme žiadne fakty. Možno máme nepriame fakty či indície a prípadne odhadneme pravdepodobnosť. Na to, či si aj zajtra spomeniete na to, čo teraz čítate, už vieru potrebujete. To predsa neviete. Nanajvýš to môžete odhadnúť.
Kritika unitárstva
Unitárstvo býva kritizované, že je bezbrehé, skeptické či prázdne. Ale ak uvažujeme ako detektívi, tak pri skúmaní prípadu vzniku či zmyslu života druhu homo sapiens na Zemi sa ani v 21. storočí nedostaneme tak ďaleko, aby sme prípad mohli uzavrieť ako na súde. Stále nerozumieme napríklad večnosti a nekonečnu. Aj keď sa to možno mnohým ľuďom nepáči, vôbec to nemusí byť problém. Pretože nás to udržuje bdelými. Môžeme načúvať tradícii, vede, ostatným ľuďom a sledovať všetko, čo môže mať vzťah k prípadu.
Pochybnosti tiež nie sú problém. Sú len druhou stranou mince s vierou. Čím mám väčšie pochybnosti, tým musím mať väčšiu vieru, keďže žiadne metafyzické tvrdenie predsa nemožno vylúčiť. Ten, kto tvrdí o sebe, že má veľkú vieru, má akoby mincu svojho presvedčenia otočenú tou krajšou stranou hore. Určite je to dobre a nie je to estetické hľadisko, ktoré je tu dôležité. Pokiaľ sa rozhodneme, že čosi uskutočníme, mali by sme všetko svoje vedomie sústrediť na vnímanie súvisiacich javov a podporujúce myšlienky. Pochybnosti predstavujú nekonštruktívnu záťaž a fakticky znižujú úroveň výkonnosti.
Niekomu môže prekážať tiež chýbajúca pevná pôda učenia pod nohami v problematike náboženstva. Ale treba si uvedomiť, že v oceáne neznáma zatiaľ pre nás pevná pôda poznania skutočne nie je dostupná. Takže pocit pevnej pôdy, ktorý môžu učenia mnohých náboženstiev vyvolávať, je vlastne ilúziou, ktorú ponúka paluba lode. Unitárstvo má výhodu, že prípadné kolísanie plavidla unitárov nijako neprekvapí. Možno im bude nevoľno, ale budú rozumieť, čo a prečo sa deje.
Problémom mnohých náboženstiev je, že miešajú fakty s predmetmi viery. Vzniká tak dezorientujúci močiar učenia kde sú veriaci úplne odkázaní na to, čo prehlásia ich autority, pretože sami si nevedia a ani nemôžu nič odvodiť ani overiť. Je to síce pohodlné, len sa nechať viesť, ale dôsledkom môže byť potom náboženská neschopnosť tolerancie či až dokonca neznášanlivosť, ktorá je, žiaľ, živá aj v 21. storočí.
pridajte sa
Vidíte to podobne? Pridajte sa v miere, ktorú si určíte sami. Prispejte k budovaniu hlbšieho porozumenia medzi ľuďmi.
Pokiaľ si z unitárstva vezmete čokoľvek, malo by vám to byť užitočné. Navyše budete vedieť, že si môžete vziať i viac, keď sa pre to v budúcnosti rozhodnete. Unitárstvo nevyžaduje nutne aktivitu. Už len vytvorenie určitého poriadku v myslení a v hodnotách má svoju hodnotu. Unitárstvo je možné využívať napríklad len na „nastavenie“ svojho myslenia či hodnôt či na nárys zmyslu života. Tak isto samotné vedomie toho, že existuje miesto či spoločenstvo s určitým zameraním dáva určitý pocit istoty, že sa človek má kam obrátiť, keby to potreboval. Unitárstvo teda možno využiť aj ako identitu.
Pokiaľ sa rozhodnete pre členstvo, mieru svojej aktivity si určujete sami. Napíšte nám na: info@unitaria.sk, alebo nás sledujte na FB: unitaria.slovensko
TEŠÍME SA NA VÁS